Memorandum podrobnejšie – rozpočet

Naše spoločné Memorandum naliehavých prác vo volebnom období 2014 – 2018 sme už zverejnili. Postupne vám prinášame jeho rozšírenú verziu.  Autorom každého materiálu je niekto iný zo Spoločne pre Piešťany. Priniesli sme vám už prvú tému – cestovný ruch a marketing a ako ďalší prinášame materiál o participatívnom rozpočte, ktorý spracovali Zita Bruncková a Juraj Brna. 

 

bankovky

  ROZPOČET   mesta  s participáciou  občanov

Rozpočet mesta je najdôležitejším nástrojom riadenia a fungovania mesta

  1. Rovnakú pozornosť treba venovať tvorbe Príjmovej časti rozpočtu v zmysle aktívneho pôsobenia na jeho napĺňanie, ako aj systémového a racionálneho čerpaniu Výdavkov, aby sa dosiahol vyrovnaný rozpočet.
  2. Dôležité je dôkladne spoznať skladbu  a systém tvorby  príjmov, tržieb a ďalších finančných kategórií, ako sú dotácie na prenesené kompetencie zo štátu, príjmy z VÚC (napr. daň z motorových vozidiel a iné príspevky, dotácie), výnosy z úrokov a cenných papierov, z dividend, zo zisku organizácií založených mestom, ale aj úvery (krátkodobé, dlhodobé, prekleňovacie) a rôzne pôžičky a podobne.
  3. Rovnakou nutnosťou je do najmenších podrobností sa oboznámiť so štruktúrou a vznikom výdavkov ako sú (niektoré s povinným účelovým použitím, napr. dotácie zo ŠR a ich viazanosť na výdavky) bežné výdavky na činnosť prevádzkyschopnosti úradu, mestskej polície, výdavky na  originálne kompetencie, poskytovanie sociálnych služieb vrátane stravovania pre seniorov, príspevky na činnosť organizácií založených mestom, príspevky na šport, kultúru ( MsKS a Mestská knižnica), do životného prostredia, na rozvoj  turistického ruchu v mesta, na propagáciu mesta, na kapitálové výdavky budovania mesta, rekonštrukcie, opráv a údržby mesta atď…Zvyšovanie príjmov  predajom majetku mesta a formou zvyšovania daní a platieb nie je podľa nás správnym rozhodnutím, pretože ide o rozhodnutie proti občanom mesta a podnikateľom, navyše s krátkodobým efektom.
  4. Príjmy mesta je možné zvýšiť aj cestou väčšej efektívnosti  už poskytovaných služieb, vznikom nových služieb, plynúcich najmä z turizmu (napríklad zo zvýšenej aktivity  a návštevnosti občanov partnerských kúpeľných miest), kultúrnych aktivít, využívania termálnej vody, ale aj rozšírením  podnikateľských  aktivít v organizáciách, zriadených mestom. Zvyšovanie príjmov je možné dosiahnuť aj znižovaním výdavkov  na činnosti organizácií, zriadených mestom, ak uskutočnené analýzy potvrdia ich neefektívne vynakladanie. Bude nutné umožniť  poslancom vykonať ekonomické analýzy a audity priamo v týchto  organizáciách.
  5. Už pri tvorbe rozpočtu, by malo byť  čerpanie všetkých   výdavkov poslancami dôsledne analyzované z pohľadu efektívnosti  ich použitia. K oprávnenosti naplánovanej výšky čerpania, by mala byť spracovaná analýza  z minulých období, pre ilustráciu napríklad výdavky na podporu  športu – pre aký  počet obyvateľov mesta  sú určené a v skutočnosti  akému počtu obyvateľov priniesli tieto výdavky úžitok  na zlepšenie svojho života (podľa  posledných informácií niektoré hokejové zápasy navštevuje iba nízky počet divákov, do 900 osôb, a nie je isté, či ide o obyvateľov Piešťan) a podobne  urobiť analýzy so všetkými položkami výdavkov, z pohľadu efektu pre čo najvyšší počet obyvateľov mesta a nie iba úzkej skupine ľudí.
  6. Na zabezpečenie a udržanie vyrovnaného rozpočtu bude nutné umožniť poslancom účasť na tvorbe  a čerpaní rozpočtu v jeho každej rozpočtovej položke a tým spoluzodpovedať za jehouplatnenie v riadení,  nie iba pri záverečnom  schvaľovaní.

Pri tvorbe rozpočtu budeme v prípade zvolenia za poslancov požadovať:

poslancihlasovaniekarta

a)       Zabezpečiť neformálne stretnutia poslancov s pracovníkmi MsÚ na prípravách a návrhoch rozpočtu, aby poslanci mali pred definitívnym hlasovaním na MsZ k rozpočtu mesta na nasledujúci rok,  minimálne 45 dní na preštudovanie návrhu rozpočtu a na pripomienky k predloženému návrhu.

b)      Po uplynutí  bežného kalendárneho roku prerokovať najneskôr do 15.04. prebiehajúceho roku  v zastupiteľstve Ročnú účtovnú závierku. Je dôležité, aby v tomto termíne bola predložená  aj Správa o plnení rozpočtu mesta  k 31.3., teda za 1. Q (kvartál) a aby bol zistený skutkový stav finančnej situácie mesta.

c)       Po uplynutí polroku predložiť na zastupiteľstvo  Správu o plnení rozpočtu k 30.06, ako aj Správa o plnení rozpočtu za 3 Q., k 30.09. Uvedené informácie o kvartálnom plnení rozpočtu sú nevyhnutným podkladom k prípadným  vynúteným zmenám rozpočtu.

d)      Pre zabezpečenie participácie občanov, občianskych združení a neziskových organizácií na čerpaní výdavkov mesta vyčleniť čiastky na projekty, ktorými budú zlepšovať nielen zdravotnícke a sociálne služby, športové a kultúrne aktivity, životné prostredie, čistotu a bezpečnosť, ale aj spokojnosť so životom v meste. Čiastky by sa mohli pohybovať vo výške, ako pred 10-timi rokmi, kedy predstavovali sumu okolo 1 000 000 SK (cca 33 tis. €)

e)       Umožniť občanom mesta participáciu na rozhodovaní aktívnym oslovovaním (formou ankety, mailom na zriadenú mailovú adresu, písomnou nahláškou, atď…) o prioritnom použití časti zdrojov  ušetrených z výdavkov rozpočtu, na aktivitu, potrebnú na zlepšenie  životného prostredia, odstránenie havarijného stavu,  odvrátenie nebezpečenstva, atď…   

Primátor  mesta by mal  osobne rozhodovať o čerpaní menších súm výdavkov, nezaradených do odsúhlaseného  rozpočtu, podľa schválenej výšky, napr. do 2000 €.

 Zita Bruncková a Juraj Brna

 Prečítajte si aj:

Memorandum podrobnejšie – cestovný ruch a marketing a

Naše ciele vo volebnom období 2014 – 2018

 

 

8 Responses to Memorandum podrobnejšie – rozpočet

  1. edka píše:

    Predvolebné plány “Spoločne pre Piešťany” sa mi zdajú ako z kategórie “scifi”. Sľubujete, že budete šetriť, budete podporovať šport, zlepšovať život seniorov v meste, zlepšovať služby zdravotnícke a sociálne, bla-bla-bla. Ale ani jeden z Vás nepovedal, že z čoho chcete šetriť, keď ani jeden z Vás nie je z výrobnej sféry a teda neprodukujete žiadne hodnoty, ktoré by rozpočet mesta naplnili. Tušíte z čoho sa mestský rozpočet naplní, fabriky “umreli”, cestovný ruch z najväčšej miery tvoria kúpele, ktoré si dobre vedia ošetriť zisk a mestu ukážu “figu borovú”. Je tu ešte zopár hotelíkov, ktoré živoria. Je tu zopár obchodíkov, ktoré tiež živoria. Sú tu iba deti, chodiace do školy a dôchodcovia, ktorí ledva prežívajú. Kde sú tí pracujúci tvoriaci hodnoty a naplňajúci mestský rozpočet ? Keď budete mať tých, potom budete môcť šetriť.

  2. Tomáš Hudcovič píše:

    edka – Rozpočet mesta nie je napĺňaný priamo z výrobnej sféry. Tvoria ho podielové dane z príjmov fyzických osôb – cca 6,2 milióna ročne, dane z nehnuteľností a dane za špecifické služby cca 4,7 milióna eur ročne. Ďalej sú to príjmy z poplatkov, prenájmov a predaja majetku cca 3,2 milióna. Ďalšími zdrojmi sú granty, transfery a úvery. Bežný rozpočet sa hýbe niekde okolo 16 mil. eur spolu s kapitálovými príjmami je napríklad tento rok odhadovaný okolo 20 mil. eur. Ak ste čítali materiál hore, tak prvým momentom, kde sa dajú získať peniaze je efektívne využívanie prostriedkov, ktoré sú k dispozícii. Uvediem zopár príkladov – načo sú mestu projektové dokumentácie na plavecké centrum v parku a výdavky naň v hodnote okolo 100000 eur, keď tak ako je momentálne navrhnuté, je nerealizovateľné a to vedel primátor, úradníci aj poslanci od začiatku. Prečo sa rekonštrukcia ciest realizuje takým spôsobom, že o päť rokov ju bude treba robiť znovu? Treba ju urobiť poriadne, tak aby investícia, ktorá sa zrealizuje aj niečo vydržala, tým sa dajú šetriť prostriedky. Načo leje mesto ročne do Služieb mesta Piešťany 3 milióny eur, keď pri správnom manažmente by si na seba dokázali podľa všetkého zarobiť. Prečo za ihrisko mesto zaplatí 28500 eur, keď takmer identické, dokážu v inom meste spraviť o 10000 eur lacnejšie. Tu všade sa dajú získať prostriedky na iné dôležité veci od sociálnej oblasti až po šport. Druhým momentom je rozvoj cestovného ruchu, ktorý dokáže zabezpečiť prísun financií podnikateľom, obyvateľom aj do mestskej kasy. Napríklad ak by sa spojili sily a podarilo by sa rozlietať leteckú linku (kapacita 170 miest), ktorá by lietala raz týždenne, pri osemdesiat percentnej vyťaženosti by do regiónu takto prišlo cca 7000 ľudí ročne. Ak by tu prenocovali len 6 nocí, na dani z ubytovania by mesto získalo 46000 eur. Ak by sme rátali len s minimálnou cifrou, že každý takýto človek tu nechá cca 600 eur za pobyt, tak vďaka linke pritečie do regiónu 4,2 milióna eur. Náklady na dotovanie takejto linky? Odhadom 120-tisíc eur, avšak aj to je otázkou šikovnosti pri vyjednávaní. Môžem vám garantovať, že ak by mesto prostredníctvom OOCR vložilo do takéhoto projektu 50000 eur pridajú sa aj ďalší partneri a dofinancujú všetko tak, aby bol projekt realizovateľný. Záujem rozlietať linku tu bol už dávnejšie, žiaľ, kompetentní nejavili záujem komunikovať s firmou, ktorá už dnes sama realizuje tretinu počtu pasažierov PN letiska.
    No a tak by sa dalo pokračovať ďalej a ďalej…
    Tomáš Hudcovič

    • peter píše:

      Držím palce p.Hudcovičovi ,dúfam že sa mu podarí vyhrať volby ,urobiť poriadok, zabrániť zneužívaníu financíí verejného majetku pre vlastnú potrebu ako to bolo doteraz.Ušetriť sa dá velmi vela,len treba mať dobrú kontrolu a nebáť sa vyvodiť dôsledky.

    • Jozef Drahovský píše:

      K rozlietaniu leteckej linky z Piešťan len malý dodatok k finančnej analýze: pri nákladoch ste počítali len priame náklady na linku? Tých cca. 120 tisíc? Pretože už pár rokov je letisko stratové a doplácajú na jeho prevádzku akcionári (Mesto, VÚC a štát), čiže sú to náklady, ktoré platíme v podstate z daní. Na oživenie cestovného ruchu je to super mať leteckú linku, avšak treba si zrátať všetky náklady a príjmy.

      • Tomáč Hudcovič píše:

        Jozef, náklady na financovanie straty letiska by sa rozlietaním linky znížili. Veď letiskové poplatky budú letisku normálne uhradené. Ak v súčasnosti letisko za prvých 10 mesiacov prepravilo caa 1500 ľudí, za rok nech to je aj 2000 ľudí, a ak by sa linkou do regiónu priviezlo 7000 ľudí za rok, znamenalo by to mnohonásobný nárast príjmov a zníženie straty.

  3. Ivan Kolarik píše:

    Ahoj, no nie len toto, ale ako sme mohli stratit letecku skolu ? Ved by to bol dalsi prinos z poplatkov parkujucich lietadiel, ktore ako sukromne by tu i pristavali,prespavali dalej jedli, pretoze skola by s tym bola zivotne prepojena a zaujem o letectvo pojde iba hore. Rozsirenim, ze tu take cosi je sa zviditelni i turizmus na prilety pre pobyt v kupeloch atd, atd. Dovolte mi podotknut, ze i o dopravne ihrisko sme prisli vdaka doterajsiemu MsZ. Investor odisiel do Vrboveho. Drzim palce na vymenu doterajsich poslancov ako, p. Benacka, Mistina, Babicova, Gocka, Cicutto t.zv brzdy, lebo aj formula 1 tu mohla byt. Odvolavanie sa na hluk, ved ten sa riesi protihlukovymi stenami. Atd,atd.

    • Michal Trnovec píše:

      Pán Kolarik, dá sa s Vami len súhlasiť. Tomášovi aj celému skoro novému zastupiteľstvu držím palce a verím že nesklamú obyvateľov mesta. Bohužiaľ doterajšie vedenie a zastupiteľstvo nepozeralo na záujmy občanov, ale na záujmy svoje.To že mesto prišlo o leteckú školu ma dosť zarazilo, no asi tam išlo o iné záujmy. Tomáš, píšete kde sa dá všade šetriť. Skúste si vyžiadať podklady, faktúry za čistenie odvodňovacieho kanálu v Kocuriciach. Mám informáciu že je každý rok čistený a aby sme do toho moc nerýpali. :) Problém so spodnou vodou v Kocuriciach a s neodtekaním spomínaného kanálu sa ťahá už osem rokov. Dokonca tam bola aj komisia MsZ. Pani Gocká sa vtedy vyjadrila, že to nemá vplyv na výšku spodnej vody, že kanál neodteká. Aspoň vidno aká je odborníčka. Kanál sa odrazu začal čistiť minulý rok, keď sa do toho obuli médiá, ale už je zase kľud a nič sa nedeje.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *