Memorandum podrobnejšie – cestovný ruch a marketing

Naše spoločné Memorandum naliehavých prác vo volebnom období 2014 – 2018 sme už zverejnili. Postupne vám chceme predstaviť aj rozšírené verzie jeho jednotlivých oblastí. Autorom každého materiálu je niekto iný – jednotlivec alebo dvojica kandidátov Spoločne pre Piešťany, ktorí majú s danou oblasťou skúsenosti. Vložili sme do nich svoje vlastné námety, názory aj jedinečný rukopis, preto je každý materiál iný a odráža svojho spracovateľa. Nezasahovali sme do nich, nezjednocovali, iba dopĺňali a pripomienkovali a prezentujeme ich v tak, aby bolo jasné, že hoci kandidujeme Spoločne, sme tu aj každý za seba…

Ako prvý prinášame materiál o cestovnom ruchu a jeho marketingu, ktorý spracovala Adriana Drahovská.

kolonadovy-most-cyklisti

CESTOVNÝ RUCH A JEHO MARKETING

Argumenty, že aktívny cestovný ruch upadá, resp. stagnuje, podporujú aj výsledky štatistík ubytovacích zariadení. Kým však počet zahraničných návštev klesol, vzrastá počet domácich návštevníkov.

Najskôr zopár čísel z minulosti – vývoj a ukazovatele podľa štatistík

Najčastejšie cestujú ľudia v produktívnom veku (15 – 39 r.), svoju dovolenku si rezervujú najmä prostredníctvom internetu, vzrastá záujem o služby formou balíčkov (33 percent opýtaných). Ako kľúčový faktor pri rozhodovaní ich najviac ovplyvňujú prírodné scenérie a počasie, ďalej pre 31 % opýtaných je dôležitá kvalita ubytovacích služieb, pre ďalších prijateľná cenová úroveň (26 %), kultúrne a historické pamätihodnosti (26 %) a pocit, že sú v danej krajine vítaní (22 %). Približne 12 percent cestuje kvôli wellnes alebo kúpeľnému pobytu a  50 % Európanov dáva prednosť dovolenke vo vlastnej krajine a uprednostňujú bývanie v hoteloch pred penziónmi a kempingom.

victoria-regia-01

1. Podľa stratégie rozvoja CR na Slovensku v roku 2009 nastal v tomto odvetví prepad návštevnosti – približne o sedemstotisíc  návštev menej ako v roku 2007. Vývoj mierne rástol až do roku 2013, kedy bol nárast najväčší – o 400 tis. návštev viac ako v roku 2009.

 2. Podľa materiálu Vývoj cestovného ruchu SR v rokoch 2007-2012 celkový index  počtu registrovaných návštevníkov v ubytovacích zariadeniach za roky  2007/2012 bol 99,9% a tento vývoj charakterizovali autori ako stagnáciu.

 3. Index vývoja počtu domácich návštevníkov v ubytovacích zariadeniach svedčí o náraste 7,3 % a naopak, zahraniční ubytovaní hostia klesli za rovnaké obdobie o približne 10% (index 90,6%). Od roku 2007 sa podiel domácich návštevníkov po rok 2009 zvyšoval z hodnoty 55 % v roku 2007 na úroveň 62 % v roku 2009. Naopak, s rastúcim podielom domácich návštevníkov klesal podiel zahraničných až na 38 % v roku 2009.

Teória cestovného ruchu hovorí, že najlepšími hosťami sú domáci hostia, ktorí sú kľúčom k stabilným a vyrovnaným príjmom. Menej ich ovplyvňujú faktory, ako je vzdialenosť, sezónnosť a iné bariéry. Je preto strategické, usilovať sa o čo najväčší podiel domácich hostí v zariadeniach cestovného ruchu.

 4. Podľa údajov ŠÚ v roku 2013 návštevnosť Slovenska opäť mierne klesala, avšak zvýšila sa priemerná dĺžka pobytu z 1,8 na 2 dni. V minulom roku nás navštívilo najviac Rakúšanov, Nemcov, narástol počet návštevníkov z Francúzska, Austrálie, Spojených štátov a Kanady či Ukrajiny aj Ruskej Federácie Výrazne nižšie boli návštevy hostí zo susedného Česka a úbytok sme zaznamenali pri občanoch britských ostrovov a Holandska.

 5. V trnavskom kraji klesla návštevnosť v roku 2013 oproti roku 2012 až na polovicu.  Pred nami boli Bratislavský, Žilinský, Košický a Prešovský kraj, za nami Trenčiansky a Nitriansky. Trnavský kraj si však drží prvenstvo v dĺžke pobytu cudzincov až 4,6 dňa, čo majú zrejme „na svedomí“ práve kúpele Piešťany. Aj v Piešťanoch návštevnosť v roku 2013 klesla, podľa údajov o počte prenocovaní približne na úroveň 94,5 percenta z predošlého roku.

V prvom polroku 2014 znovu narástol počet českých návštevníkov na 14% a najviac bolo ubytovaných zo Slovenska (61%), 4 % tvorili Nemci, Poliaci, po dve percentá Rakúšania, Ukrajinci a spolu 16 % ostatné krajiny.

Tržby v cestovnom ruchu dosiahli index 92,8 oproti minulému obdobiu. Zároveň však náklady rástli rýchlejšie ako príjmy, čo znamená, že podnikom CR sa znížili marže.  Od roku 2007 nárast v príjmoch predstavoval 21% a vo výdavkoch až 49% za uplynulých 6 rokov. Je preto zrejmé, že výdavky rastú väčším ako dvojnásobným tempom v porovnaní s príjmami.

hotelka

Tabulka

SWOT Analýza

(Zdroj: Marketingová stratégia Slovenskej agentúry pre cestovný ruch na roky 2014 – 2020, upravené)

Vyhodnotenie a odporúčanie pre miestnu samosprávu

Po preštudovaní štatistík, marketingových analýz a s ohľadom na stav, o ktorom vieme, navrhujeme:

1. Osloviť SLKP a.s. s ponukou spolupráce a využitia termálnych prameňov najmä v medzisezónnom období. Spolupráca mesta by spočívala v marketingu a komunikácii, ďalšie subjekty by sa pripájali pre ponuke balíčkov – orientácia na zákazníka v širšom meradle, nie iba z pohľadu zisku jedného subjektu.

2. Analýzu možnosti opravy EVY a jej dobudovanie s ohľadom na historický odkaz Wintera – skúsiť  skĺbiť dobový dizajn s modernými podmienkami a technológiami čistenia vody. Mohli by sme vytvoriť jedinečné miesto na Slovensku a podporiť propagáciu prírodnými podmienkami – najväčší počet slnečných dní. Možnosť uvoľnenia termálnej vody.

Jan Galo EVA

3. Vyhľadávať a podporovať vytváranie ďalších podobných projektov, ktoré nadväzujú na historické súvislosti, vyvíjať tlak na majiteľov kultúrnych pamiatok na starostlivosť o ne, spolupracovať s nimi pri opravách, prípadne žiadostiach od fondy EU. Dodržať „ducha“ miesta, nemusí byť vyšperkované, ale malo by mať atmosféru, ktorá návštevníkov osloví.

4. Pri tvorbe rozpočtu použiť daň z ubytovania – ak nie celú tak, minimálne v 50-tich percentách späť do rozvoja cestovného ruchu, dbať aj na dobudovanie infraštruktúry, miestnych komunikácií, ich opravu a údržbu, ďalej starať sa dôsledne o ošetrovanie a rozširovanie zelených plôch v netradičnom poňatí a aktívne zapájať obyvateľov – zelené strechy, bio komunitné záhrady, zelené centrá…Dotvárať architektúru  mesta unikátnymi dielami – revitalizovať  nábrežie Váhu a sprístupniť ľuďom rieku, pretvoriť napríklad predstaničné námestie  na moderný vstup do mesta, využiť formu architektonicko-urbanistických súťaží, workshopy – viď Lido a podobne.

Lido8

5. Dobudovať ucelený projekt cyklotrás v spolupráci s ďalšími regiónmi – Vrbové, Nové Mesto nad Váhom.

6. Osloviť subjekty CR, apelovať na skvalitnenie ponúkaných služieb, a vytváranie pocitu, že sú vítaní, vytvoriť napríklad Cenu kvality, ocenenie, ktoré by udeľovali návštevníci a obyvatelia mesta – niečo ako michelinská hviezda. Aj tu sa ďalej otvárajú možnosti propagácie cez médiá.

7. Aktívnejšie spolupracovať prostredníctvom oblastnej organizácie cestovného ruchu Rezort Piešťany s podnikateľmi, vytvárať balíčky – rôzne pre rôzne cieľové skupiny (seniori, rodiny, singles….) zamerané na podporu zdravia, zábavy a kultúry,  možnosti turizmu, organizovania podujatí, kongresový cestovný ruch, gastronómiu, atraktivity regiónu – Sĺňava, napríklad regulovane sprístupniť chránené územia (pozorovanie vtákov), využitie rieky Váh, okolité lesy, hrady…

tematin2

8. Vytváranie regionálnych akcií, ktoré budú mať stály charakter tak, ako otvorenie a zatvorenie sezóny. Aktívne pôsobiť na spoluprácu subjektov – každý má konkurenčnú výhodu, ktorú môže uplatniť. Apelovať aj na organizátorov podujatí, aby  veľké akcie nekolidovali a neodoberali si návštevníkov, aby spolupracovali s domácimi subjektmi, dôsledne dbať na bezpečnosť a poriadok.

9. Spolupracovať na rozbehu leteckého spojenia Piešťan so svetom. Pasažieri letov, ktoré  do Piešťan zastrešuje spoločnosť Euromed, tvorili za prvých 10 mesiacov roku 2014 približne 1/3 v ročne všetkých prepravených cestujúcich piešťanského letiska. V Košiciach spolufinancuje jednu z leteckých liniek aj oblastná organizácia cestovného ruchu. Zamerať sa na hľadanie partnerov, ktorí by dokázali spolufinancovať podobný projekt aj v Piešťanoch.

10. Postupné budovanie značky a spoľahlivej komunikačnej stratégie a siete. Napojenie na všetky subjekty a médiá CR. Zmodernizovať internetové stránky mesta a mestských organizácií. Reštrukturalizovať Rezort Piešťany tak, aby mal priame napojenie na prevádzky cestovného ruchu.

titulka-cest-ruch

11. Pri spolupráci s partnerskými mestami tiež aktívne vytvárať komunikačné kanály pre zahraničných návštevníkov. Z historického hľadiska sú najvhodnejšími návštevníkmi Česi, Rakúšania, Nemci.  Ale treba sa zamerať aj na sekundárne trhy, ktoré ešte nie sú dostatočne „objavené“. Pracovať s mladými ľuďmi, cestovateľmi, novinármi, aby šírili dobré meno Piešťan. Využiť kontakty na partnerské mestá pre kongresovú politiku.

12. Výchova v školách, pôsobenie na mladú generáciu, aby boli hrdí na svoje mesto a spoluvytvárali jeho budúcnosť….

MP 07-24-14 113766

Spracovala: Adriana Drahovská, Historické foto: Facebook/Piešťany – History, foto: A. Drahovská, M. Palkovič, T. Hudcovič

Použité zdroje: www.statistics.sk, Marketingová stratégia Slovenskej agentúry pre cestovný ruch na roky 2014 – 2020, Návrh Koncepcie cestovného ruchu mesta Piešťany, Communal Consult, 12/2007 a iné.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *